Školský rok 1975-76: Pedagogický zbor posilnil legendárny tréner

Novým členom pedagogického zboru sa stal úspešný basketbalový kouč, nedávno zosnulý Vladimír Daňo i jeho manželka Gabriela Daňová. Navštívili sme Slanské vrchy, či Štiavnické Bane. Žiaci videli farebný sovietsky film! Škola v tomto roku zastrešovala 724 žiakov.

Jesenná konferencia v Slanských vrchoch

Koniec prvého školského mesiaca a obdobie jelenej ruje priniesli masovku v malebnom prírodnom prostredí. V dňoch 26. a 27. septembra sa naši pedagógovia zúčastnili konferencie o vyučovaní geografie na Základnej deväťročnej škole na Sigorde. Osadenstvo podujatia tvorilo 120 učiteľov zemepisu, ako aj hostia z iných okresov a krajov. Na jeseň sme sa rovnako venovali ideovo-politickej výchove, a to v rámci večernej školy.

Prejavili sme environmentálne cítenie

22. novembra nadišla tzv. „sobota pracovnej cti“. Žiaci a učitelia ošetrili mestskú zeleň. Konali sa aj prednášky o škodlivosti pitia alkoholu, či fajčenia. Mesiac československo-sovietskeho priateľstva priniesol spoločnú návštevu sovietskych filmov a kvízové odpoludnie „Čo vieš o Sovietskom zväze?“ s kultúrnym programom.

Siedmaci na púti do srdca Slovenska

Vyše dvadsiatka siedmakov vycestovala piateho januára na desaťdňový zájazd do Štiavnických Baní. Sprevádzali ich učitelia telesnej výchovy, ako aj manželia Daňovci. Pútavý program mali aj ôsmaci. Siedmeho januára sa zúčastnili mikrofóra s poprednými hercami. Už o dva dni nato sme hostili trojicu pedagógov z ukrajinského Mukačeva. Vážnejšou témou bolo preškoľovanie učiteľov 1. a 2. ročníka z dôvodu prechodu na novú školskú sústavu. Nezabudli sme osláviť 31. výročie oslobodenia Prešova a 52. výročie úmrtia V. I. Lenina. Piataci a šiestaci zažili vzrušujúcu súťažnú atmosféru, keď sa 18. februára zapojili do basketbalového turnaja.

Deti videli farebný sovietsky film!

24. február patril na našej škole okresnej matematickej olympiáde. Zúčastnilo sa jej pozoruhodných 173 žiakov. Ostatní školopovinní absolvovali v tento deň sledovanie sovietskeho filmu a kronika zdôrazňuje, že farebného filmu Posledná guľka. V telke sme mohli sledovať prvý deň XXV. zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.

Vyrazili sme za ženami - oslávenkyňami

Prvý marcový deň na nás čakal zážitok v Divadle Jonáša Záborského, a to v podobe divadelnej hry Dva dni v Chujave. Ôsmy marec patril ako tradične ženám a my sme nezabudli ani na tie v mimoškolských zariadeniach. V marci a apríli sme podľa kroniky horeli nedočkavosťou na XV. zjazd Komunistickej strany Československa. Na počesť strany sa škola zúčastnila mimoriadnej pracovnej zmeny, počas ktorej skrášlila jej okolie. Očakávaný zjazd strany vypukol dvanásteho apríla a všetci žiaci a učitelia boli pred televíznymi obrazovkami.

Nezabudli sme na výročia ani šport

Na sklonku školského roka prišlo na rad 106. výročie narodenia Vladimíra Iljiča a 27. výročie založenia Pionierskej organizácie. Do ulíc sme vyrazili na Sviatok práce – prvého mája. Neušlo nám tiež výročie Pražského povstania a deviaty máj – Deň víťazstva. Žiaci - deviataci vyrazili za krásami Slovenska v rámci vlastivedného zájazdu siedmeho, až deviateho júna. Pozreli si Bratislavu a stretli sa so spolužiakmi z družobnej českej školy z Prostějova. Nasledoval volejbalový turnaj Slovenskej republiky rád. Pioniersku olympiádu v Prešove poctilo svojou účasťou osem športových inštruktorov a 30 pionierov z ČR, ako aj vedúci československej výpravy. Pozrieť sa prišli aj na Maticu. Pobesedovali si s vedením školy a pionieri ich obdarovali darčekmi, ktoré sami zhotovili. Slávnostného zakončenia Pionierskej športovej olympiády štvrtého júla sa zúčastnili pedagógovia, vychovávateľky i pionieri.

Pridané: 04.02.2021, Mgr. Dušan Guman

Školský rok 1974/75: Klub milovníkov sovietskych filmov

V tomto „ročníku“ okrem iných dominovali dve veľké udalosti. Prvou bolo zvolenie Gustáva Husáka za prezidenta krajiny. Tou druhou Piata celoštátna olympiáda v Prahe. Návštevníci Matice vyzbierali viac ako štyri a pol tony papiera. Pokračovali družobné stretnutia s priateľmi z českého Prostějova.

Školský rok začal pochodom a príhovorom ministra

V roku 1974 pripadol prvý september na nedeľu. Naša škola sa zúčastnila manifestácie pri príležitosti osláv 30. výročia SNP v centre mesta. Druhého septembra sa nám už pri otvorení školského roka v rozhlase prihováral súdruh minister. Nový školský rok sme začínali s 838 žiakmi. Na prvom stupni sme mali 20, na druhom 10 tried.

Ľudové akadémie rodičov i Dukla

Počas roka sa pravidelne organizovali Rodičovské ľudové akadémie. Na nich prednášali psychológovia a skúsení pedagogickí pracovníci. Prvá prednáška bola 30. septembra. V rovnaký deň sa konala stranícka schôdza, na ktorej bola beseda s priamymi účastníkmi Slovenského národného povstania. Slávnosť bola aj 4. októbra. Slávnostné zhromaždenie učiteľov reagovalo na 30. výročie Karpatsko-duklianskej operácie. Hneď o deň nato, v sobotu, vyšli žiaci a učitelia do ulíc. Vytvorili špalier a mávatkami pozdravili stranícku a vládnu delegáciu, ktorá sa zúčastnila osláv 30. výročia bojov na Dukle.

Disciplinovaní sme chceli byť aj v premávke

Ani tento rok nechýbali čestné záväzky, ktoré sme sa počas celého školského roka usilovali vzorne naplniť. Stalo sa tak pri príležitosti výročia oslobodenia ČSSR Červenou armádou. Učitelia zaviedli žiakom špeciálne karty, do ktorých zapisovali svoje postrehy a žiakov usmerňovali pri voľbe povolania. V troch jesenných mesiacoch sme sa tiež zamerali na úsilie zvýšiť dopravnú disciplínu a dodržiavanie pravidiel cestnej premávky u chodcov. Bola tiež vyhlásená súťaž Červená dopravným nehodám.

Zakladáme Klub milovníkov sovietskych filmov

Šiesteho novembra sme zorganizovali slávnosť pri príležitosti 57. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Založené boli Klub internacionálnej družby a Klub milovníkov sovietskych filmov. Vyzbierali sme 4,6 tony papiera. 6.A dosiahla v slovenskom jazyku v rámci okresu prvé miesto. Slávnostné zhromaždenie bolo aj 14. januára z príležitosti 30. výročia oslobodenia mesta Prešov. Jeho súčasťou bol kultúrny program žiakov. Už od októbra minulého roku nacvičovali naši žiaci spartakiádu. V súťaži Víťazná cesta pri príležitosti 30. výročia oslobodenia ČSSR sovietskou armádou získali žiaci 8.A na okresnom kole prvé miesto. Na krajskom kole skončili šiesti z celkovo trinástich účastníkov.

Medzinárodný rok ženy s titulom „vzorný učiteľ“

Aktuálny rok bol zároveň medzinárodným rokom ženy. V medzinárodný deň žien naši žiaci navštívili domov dôchodcov, patronátny Výskumný ústav a OÚNZ. Pre ženy pripravili upomienkové darčeky. Zúčastnili sme sa aj Puškinovho pamätníka. Titulom „vzorný učiteľ“ bola vyznamenaná učiteľka prvého stupňa Magda Chomová.

Spomínali sme na revolučné výročia a robili prijímačky

Oslavovali sme výročie Košického vládneho programu, či výročie Májového povstania českého ľudu. Zúčastnili sme sa prvomájového sprievodu v pionierskych a spartakiádnych rovnošatách sme nechýbali na tradičnom prvomájovom sprievode. Prijímacie skúšky na školy druhého cyklu urobili všetci, až na jednu výnimku. V máji sme sa tiež v Tatrách stretli s učiteľmi družobnej školy z Prostějova.

Nástup Gustáva Husáka

29. mája volilo Federálne zhromaždenie nového prezidenta. Stal sa ním Gustáv Husák. 31. mája a 1. júna sa na štadióne Tatrana Prešov konala okresná spartakiáda. Zúčastnilo sa jej 352 našich žiakov. Na Deň detí, prvého júna, prebehol celým mestom sprievod žiakov. Dostali sme sa aj do TV. Počas súťaže sme maľovali na chodník. Popoludní toho istého dňa sa súťažne strieľalo zo vzduchovky. Naše volejbalové družstvo sa zúčastnilo turnaja pri príležitosti výročia Slovenskej republiky rád a vyhralo ju. Trinásteho júna sme boli osobne prítomní aj pri odhalení pamätníka na túto udalosť.

Rok sme uzavreli pod Braniskom

Žiaci ZŠ Matice slovenskej vyrazili na výlet. A to až do bratského Česka, kde navštívili náš družobný Prostějov. A bol tu opäť koniec školského roka. Zníženú známku zo správania odbržal jediný žiak. Štatistiky hovorili, že na jedného žiaka pripadalo v priemere 16 vymeškaných hodín. Žiaci dostali knihy v hodnote na vtedajšie časy úctyhodných 3000 KČS. Učiteľský zbor uzatváral školský rok v Lipovciach pod Braniskom. Osemnásti žiaci školy sa 28.  a 29. júna zúčastnili Piatej celoštátnej spartakiády v Prahe, čím boli zavŕšené oslavy 30. výročia oslobodenia našej vlasti. Mnohí žiaci odišli do pionierskych táborov a učitelia na dovolenky.

Pridané: 1.12.2020, Mgr. Dušan Guman

Školský rok 1973/74: Keď SNP slávilo tridsiatku

Školský rok 1973/74 sa niesol v znamení osláv. Jednak výročia Slovenského národného povstania a jednak 25-ky Pionierskej organizácie. S oslavami sa spájali návštevy pamätných miest. Veľmi ostrý bol boj proti náboženstvu.

S tisíckou školopovinných

Ako upozorňuje kronika, okrem SNP a pionierov sme nesmeli zabúdať na úlohy, ktoré nám vyplývali zo záverov XIV. zjazdu Komunistickej strany Československa. Do nového školského roka škola vstúpila s krásnym počtom 1234 žiakov, 49 učiteľmi a jedenástimi vychovávateľkami. Pre zaujímavosť uveďme, že prvý a druhý ročník mali každý po sedem tried a školská družina mala jedenásť oddelení. Druhá zmena vyučovania začínala o 12:40.

Proti náboženstvu aj odpútavacie akcie

Razený v školstve mal byť len takzvaný vedecký svetonázor. Žiaľ, stránky archívneho materiálu hovoria o tom, že celý učiteľský zbor Matice slovenskej intenzívne pracoval na znížení počtu žiakov prihlásených na vyučovanie náboženstva. Navyše škola si začala predplácať časopis Ateizmus. To však nebolo všetko. Na soboty a nedele dopoludnia organizovali triedni učitelia pre žiakov tzv. odpútavacie akcie, aby im zamedzili návštevu bohoslužieb. Namiesto nich učitelia so žiakmi navštevovali kasárne, múzeá, kultúrne podujatia a podobne.

Žiaci sa učili šiť a spievať

Okrem štandardných predmetov mohli žiaci na škole navštevovať nepovinné predmety ako zborový spev, či kurz šitia. Organizovali sa výpravy na miesta bojov SNP, k pamätníkom padlých, do múzeí a pamätných izieb. V škole bol v administratívnom pavilóne zriadený kútik revolučných tradícií. Do školy prichádzali na besedy priami účastníci bojov Slovenského národného povstania. Pripomenuli sme si výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie a hostili sme i skutočného komsomolca zo Sovietskeho zväzu. V súťaži Záujmovej umeleckej činnosti postúpil žiak Hurný z krajského kola až na medzinárodnú úroveň.

V novembri branné a výročia straníckych osobností

Po brannom cvičení 17. novembra sme si pripomenuli nedožité narodeniny prvého robotníckeho prezidenta Klementa Gottwalda a narodeniny vtedajšieho prezidenta Ludvíka Svobodu. V januári to zas bolo oslobodenie mesta. Položili sme kvety k hrobom padlých vojakov. Výročie svojho úmrtia mal takisto Vladimír Iljič Lenin. Priamo v obci Zlatá baňa sme si zaspomínali na hrdinov SNP. 30. apríla zložili iskričky na námestí Slovenskej republiky rád pioniersky sľub. Tretieho mája sme uskutočnili vlastivedný zájazd po osi Prešov – Dukla – Svidník. Pokračovala spolupráca s družobnou českou školou z Prostějova. Po návšteve tohto mesta sme spoznali Strečno, Liptovský Mikuláš a Žilinu ako významné miesta bojov SNP.

Pod vedením riaditeľa Macka

Školský rok sme ako tradične ukončili na školskom dvore za príhovoru riaditeľa školy pána Macka. Na konci roka prospelo 99,63 % všetkých žiakov. V júni začala v Prešove Pionierska športová olympiáda. Naša škola držala patronát nad súťažiacimi deťmi z Maďarska. V prvej časti augusta zorganizoval Závodný výbor ROH zájazd do Bulharska „Po stopách medzinárodného protifašistického odboja“.

Pridané: 25.11.2020, Mgr. Dušan Guman

Školský rok 1972/73: Kde zajtra už znamená včera

Zamestnancov vo vyšších funkciách prenasledovali dlhodobé ochorenia i úrazy s dlhou dobou liečenia. Škola rástla počtom žiakov a tried. Skladali sme iskričkové a pionierske sľuby a plnili záväzky. Nadviazali sme družbu s Prostějovom.

Učitelia zložili sľub vernosti

Ešte 30. augusta vstúpili učitelia v rámci obvodovej porady na pôdu ZDŠ Štúrova na Solivare, aby tam zložili sľub vernosti. Rok sme otvorili na školskom dvore štvrtého septembra.

Ako na mnohé ďalšie organizácie, aj na nás počas nového školského roka čakali oslavy 55. výročia VOSR, 50. výročia vzniku ZSSR či 25. výročie februárových udalostí. Pre všetky tieto výročia bola vyhlásená súťaž pod heslom „V krajine, kde zajtra už znamená včera.“ Žiaci Matice sa v nej dostali až do krajského kola.

Prišli personálne zmeny

Pre dlhotrvajúcu chorobu odišiel do dočasnej invalidity riaditeľ školy Pavol Šimčík. Novým direktorom sa stal Štefan Macko, dovtedajší riaditeľ ZDŠ v Kapušanoch. Pán Macko bol rodákom z Ľubotíc. Jeho pôsobiskami boli postupne Turcovce, Fintice, stredná škola v Lade, Lemešany, Kurima a Kapušany. Jeho manželka bola takisto učiteľka. Na Maticu kvôli práceneschopnosti po prázdninovom úraze prišiel až jedenásteho novembra. Kým nastúpil, zastupoval ho u nás Ján Vasiľ.

Roztrhlo sa vrece s úrazmi

Zástupcu Vasiľa Mikuľáka, ktorý prešiel na učiteľskú pozíciu, nahradil zástupca Rudolf Adamec z Gottwaldky. Pochádzal z Prešova a vystriedal pôsobiská v obciach Kožany, Plaveč, Prešov – Dúbrava, odbor školstva v Prešove a školu na Gottwaldovej ulici. Aj jeho manželka bola učiteľka. Pán Adamec takisto nastúpil po polročnom liečení po úraze, ktorý utrpel cestou do školy. Kým prvého februára 1973 nastúpil, nahradili ho dve pani zástupkyne.

Aj v tomto roku sme expandovali

Počet tried vzrástol z 32 na 37. Nastúpili k nám preto noví učitelia. Pokračovala dvojzmenná prevádzka, pričom druhá zmena začínala o 13:30. V zimných mesiacoch kvôli skorej tme o 12:40. Rok začal s počtom 1140 žiakov. Počet oddelení v školskej družine bol deväť. Začiatok roka patril tradične oslavám výročia SNP.

19. januára sme si ako každoročne pripomenuli oslobodenie mesta. Besedovať so šiestakmi až deviatakmi prišli velitelia Rotin a Fokin, ktorí sa bojov osobne zúčastnili. Podpísali sa do kroniky školy.

Deň učiteľov sme oslávili spoločným zasadnutím obvodu a slávnostnou večerou, ku ktorej sa pripojili pozvaní hostia. Prostredníctvom školského rozhlasu sme si pripomenuli 103. narodeniny Vladimíra Iljiča Lenina.

Agitovali sme a posielali pozdravy do ZSSR

V apríli drobci Matice zložili iskričkový sľub. V posledných dňoch najbláznivejšieho mesiaca v roku sa učitelia školy zúčastnili na agitačných dňoch pri pozývaní občanov nášho sídliska do prvomájového sprievodu. Ten sa uskutočnil za účasti všetkých našich zamestnancov a žiakov piateho až deviateho ročníka. Rovnakí žiaci sa už o dva dni nato zapojili do Hviezdicovej štafety, ktorá niesla pozdravy do Sovietskeho zväzu. Pozdravnú stuhu pripli aj za našu školu.

Deviaty máj bol neštandardným dňom pre tretiakov. Tí pri známom pamätníku na Dukle v počte 144 iskier zložili pioniersky sľub. Pri tejto príležitosti navštívili aj pamätník sovietskych vojakov vo Svidníku a Duklianske múzeum. Udalosť zavŕšili slávnostným obedom v Bardejovských Kúpeľoch.

Prispeli sme na festival v Berlíne

Novinkou pre školu bolo nadviazanie družby so ZDŠ v Prostějove na Komenského triede. Absolvovali sme tiež vzájomné súdružské návštevy. Družobné stretnutie 19. a 20. mája sa konalo na polceste v Bojniciach. Jeho súčasťou bol výlet do Vrátnej doliny v Malej Fatre. S Prostějovčanmi sa navzájom navštívili takisto žiaci deviateho ročníka. Naši v rámci školského výletu, Česi zašli na Duklu a do Vysokých Tatier.

Nechýbali sme ani na Veľkej pionierskej cene v Prešove, kde sme opäť vzali pod patronát Poliakov. Severným susedom sme pripravili spomienkové darčeky. Darmi a spomienkovými darčekmi sme tiež prispeli na Svetový festival mládeže a študentstva v Berlíne.

Červená hviezda mala 37 oddielov (!)

Na škole počas roka pôsobila pionierska skupina „Červená hviezda“, ktorá mala 37 oddielov. Oddiely štvrtého až deviateho ročníka pracovali podľa legendárnych pionierskych zápisníkov. Organizovali podujatia a zúčastňovali sa ďalších, ako boli ľahkoatletický štvorboj či zber. Dopisovali si tiež s kamarátmi zo socialistických krajín.

Pionieri priebežne zbierali materiál pre kútik revolučných tradícií, ktorý mal byť v škole v budúcnosti inštalovaný.

Do aktivít sa zapájali aj rodičia. Napríklad ako pedagogický dozor na lyžiarskej súťaži, na vlastivedných zájazdoch či pri organizovaní sľubu iskier a pionierov.

Navštívili sme chorých a obdarovali novorodencov

Ani v tomto školskom roku nechýbala súťaž „Každý je socialistický“ a záväzkové hnutie k význačným výročiam. V školskej jedálni pri našej škole bol ustanovený kolektív, súťažiaci o titul Brigáda socialistickej práce. Chorým členom zboru boli pridelené liečebné poukazy. Uskutočnila sa výmenná rekreácia v Karlových Varoch, prideľovali sa tiež detské rekreácie. Naši učitelia absolvovali súdružskú návštevu u dlhodobo chorých kolegov.

Viacerým členom pedagogického zboru sa narodilo dieťa. Pre nich boli zakúpené upomienkové predmety, ktoré im boli odovzdané pri slávnostnom zápise.

Na školu v prírode mohlo vďaka príspevku ZRPŠ žiactvo dvoch piatych a jednej štvrtej triedy. Na letných telovýchovných slávnostiach cvičilo 126 žiakov našej školy.

Branné cvičenia boli aj s vojakmi

Počas roka 1972/73 sme organizovali dve branné cvičenia: jedno letné, jedno zimné. Pomáhali pri ňom aj vojaci čs. armády.

Prvý stupeň vyrazil na školské výlety opäť v rámci okresu a kraja, žiaci druhého stupňa zas v rámci kraja a Slovenska.

Rok sme končili s 1168 žiakmi, z ktorých 14 bolo Rómov. Súčasťou záverečnej slávnosti bola rozlúčka so žiakmi deviateho ročníka a obligátna Pieseň práce. Nasledovalo prevzatie vysvedčení a kníh a diplomov pre vyznamenaných žiakov.

Do dôchodku odchádzala pani učiteľka Margita Dolhá.

Pridané: 7.5.2020, Mgr. D. Guman

Školský rok 1971/72: Osídľovanie Sídliska III a vojna vo Vietname

Roky normalizácie sa dotkli i našej školy a pracovných záväzkov učiteľov aj žiakov. Detí s novými bytmi v okolí pribúdalo. Pokračovala vojna vo Vietname, na ktorú sme prispievali. Na začiatku leta sme sa rozleteli po krajine v rámci školských výletov.

Obdobie normalizácie                                               

Prvý september privítal ratolesti opäť na školskom dvore. Prednášali sa básne a hrala Pieseň práce. Aj kronika sa zmieňuje o „zložitom období“ v komunistickej strane i celom Československu ako o dopade smutných udalostí roku 1968. Na sile nabralo obdobie tzv. normalizácie. Strana v záveroch XIV. zjazdu deklaruje dôraz na vzdelávanie a výchovu, a to najmä pri príprave nových adeptov na stranícku legitimáciu. Prezidentom Československa v tomto období bol generál Ludvík Svoboda.

S novými bytmi na „Trojke“ pribudlo aj žiakov

Prváci sa hneď v prvý deň oboznámili s tromi publikáciami, od ktorých sa mal teraz odvíjať ich školský život. Boli to Živá abeceda, Šlabikár a Počtovnica. A aby sa cítili lepšie, dostali najmenší k vstupu do školy aj veľké lízadlo. Na Sídlisku III odovzdali do užívania nové byty. Tie obsadili nové rodiny a s nimi nové deti, ktoré sa zapísali do školy. A tak sa rozšíril aj učiteľský zbor Matice. Školský rok začal so šiestimi triedami prvákov. Celkovo bolo na prvom stupni 15 tried, na druhom dvanásť. Bolo už potrebné zaviesť dvojzmennú prevádzku. Školu navštevovali žiaci z Cemjaty, Vydumanca i zo Župčian.

Spomínali sme na SNP a Sedliacke povstanie

Na pôde školského zariadenia sme tiež otvorili stále agitačné stredisko. Počet stravníkov sa už pohyboval medzi 400 a 500. Prvé dni nového školského roku patrili oslavám výročia SNP a výročia Sedliackeho povstania na východnom Slovensku. Starší žiaci sa vybrali „Po partizánskych cestách a chodníčkoch“, konkrétne do Zlatej Bane a pohoria Čergov.

Pripomenuli sme si vypustenie prvej sovietskej umelej družice do kozmu. Diskutovalo sa o knihách P. Jilemnického Pole neorané a Ľuda Ondrejova Jerguš Lapin, Zbojnícka mladosť a Na zemi sú tvoje hviezdy. Besedovali sme o Hviezdoslavovi a počúvali prednášky o federácii či pri príležitosti Medzinárodného dňa mládeže. V závere septembra sme prevzali patronát nad detskými folklórnymi súbormi zo Slatinských Lazov a Plavča, ktoré sa zúčastnili festivalu v Prešove.

Učili sme sa zdravo stravovať

Október priniesol akciu Výživa a zdravie. Školská jedáleň pripravila výstavu jedál a v školskom rozhlase odznela prednáška na tému Správne nakupujme, správnejšie sa stravujme. Deviataci diskutovali o správnej výžive.

V novembri sme slávnostne otvorili Mesiac československo – sovietskeho priateľstva. Prednášalo sa, spievalo i tancovalo. Všetko zavŕšila Internacionála.

V decembri navštívili naši učitelia a vychovávateľky Bratislavský hrad, kde bola inštalovaná výstava „50 rokov KSČ“.

Vyžili sme sa kultúrne aj vojensky

Po zmene letopočtu vzhliadli žiaci druhého stupňa v prvom mesiaci nového roku na pôde Divadla Jonáša Záborského predstavenie Túlavý kapelník.

Vo februári prebehol zápis do prvého ročníka. S hrou Čarovná galoša nás navštívilo bábkové divadlo z Košíc.

Bol krutý, mrazivý, februárový deň, keď deti v rámci návštevy kasární nahliadli do života vojakov. Pozreli si, ako a kde obrancovia vlasti bývajú, ako aj atraktívnu bojovú techniku. Vymrznutým žiakom ponúkli vojaci horúci čaj a malé pohostenie.

Učili sme sa prvej pomoci

Jarné mesiace priniesli na Matici školenie mladých zdravotníkov v 5., 6. a 8. ročníku, ktorého sa zúčastnilo až 50 žiakov. Celookresné oslavy Dňa učiteľov absolvovali naši pedagógovia v PKO. Súčasťou slávnosti bolo vyznamenávanie zaslúžilých učiteľov. Nasledoval slávnostný obed v reštaurácii Central.

24. apríla 1972 skladali malí adepti iskričkový sľub. Pre veľký počet prvákov dokonca na dvakrát. Museli sa na to napiť, a tak mali v jedálni pripravené aj malé občerstvenie. V ten istý deň bola vypísaná súťaž O najkrajšiu nástenku pre 4. a 5. ročníky. Víťazmi boli napokon všetci.

Podporili sme Trenčín i Vietnam

Z aprílového platu prispeli zamestnanci školy na dedinku SOS v Zlatovciach pri Trenčíne. Rovnako každý prispel sumou 10 KČS na pomoc bojujúcemu Vietnamu. Vietnamská vojna, resp. intervencia USA v tejto časti Ázie, prebiehala v rokoch 1964 až 1975.

Naša škola nemohla chýbať na prvomájovom sprievode, pre účely ktorého sme si vyrobili zástavy, transparenty, bielo-modro-červené kvety a splnené záväzky.

Jún patril tradične školským výletom. Prváčence a druháci navštívili Kvašnú vodu, Furču, Zlatú Baňu a Drienicu. Absolventi tretieho a piateho ročníka Bardejov, Bardejovské Kúpele, Duklu, Svidník, Herľany, Dargov a Vysoké Tatry. Druhý stupeň, teda ročníky šesť až deväť, sa rozleteli Slovenskom. Prezreli si Krásnu Hôrku, Bojnice, Bratislavu a Oravskú priehradu.

Zahrali sme vlastné divadlo

Žiaci 5.B a 5.C pripravili na záver roka spolužiakom milé prekvapenie, keď sami nacvičili divadelné hry Princezná Sedmokráska a Ako sa stal medveď kráľom. Tie predviedli v jedálni školy. Záverečná porada sa uskutočnila 20. júna.

Školský rok sme končili s 921 žiakmi, z ktorých desať bolo rómskych. Neprospelo deväť žiakov. Slávnosť na záver šk. roka mala tento program: hymna, báseň, príhovor zástupcu, báseň, príhovor zástupcu pionierskej organizácie, pieseň práce. Potom nasledovalo odovzdávanie vysvedčení v triedach. Vyznamenaní k vysvedčeniu dostali i diplomy a knihy.

Usilovali sme sa prekonávať „náboženské predsudky“

Počas roka prebehla na škole súťaž „Každý po socialisticky“. Vyplývali z nej záväzky prehlbovať komunistickú výchovu detí, pomáhať deťom prekonávať náboženské predsudky a pestovať socialistický vzťah k práci. Takisto rozvíjať morálnu, vôľovú, etickú a citovú stránku žiaka a pomáhať pri budovaní socialistických organizácií.

Niekto v rámci výmennej rekreácie učiteľov cestoval do Karlových Varov, niektoré súdružky dostali poukazy na pionierske rekreácie pre svoje deti. Posledná členská schôdza ROH v šk. roku sa konala v Lipovciach.

Na besedu so žiakmi prišli na Maticu živí účastníci oslobodzovacích bojov v Prešove, velitelia Rotin a Fokin, pod vedením ktorých bola metropola Šariša oslobodená.

Prevzali sme patronát nad Poliakmi

Tretieho júla zorganizoval Prešov Veľkú cenu pionierskej organizácie. Zúčastnili sa jej aj zahraničné delegácie. Matica prevzala patronát nad delegáciou pionierov z Poľska. Naši severní susedia navštívili aj školu. Tu boli obdarovaní upomienkovými predmetmi, pripravenými slovenskými žiakmi. Nachystané mali aj občerstvenie.

Aktívne boli aj rôzne organizácie pôsobiace na našej pôde. ZRPŠ prispelo na májovú školu v prírode v Tatranskej Lomnici. Žiaľ, kronika zaznamenala tragickú udalosť, keď v čase jej konania pani učiteľke Kolesárovej zomrel syn Peter. ZRPŠ tiež dotovalo knihy pre vyznamenaných žiakov, MDŽ či Deň učiteľov.

Počas školského roku 1971/72 sme absolvovali šesť triednych aktívov a dve plenárne schôdze.

Pridané: 6.5.2020, Mgr. D. Guman

Školský rok 1970-71: Päťdesiate výročie KSČ

Prvý školský rok našej Matice, ktorý sme absolvovali celý, sa niesol v znamení 50. výročia založenia Komunistickej strany Československa a príprav na XIV. zjazd KSČ. Pedagógovia aj pionieri si preto na jeho začiatku dali množstvo záväzkov, ktoré sa počas roka zaviazali splniť.

Posilnenie pedagogického a zdravotníckeho kádra

Presne prvého septembra 1970 otvorila naša škola nový rok na dvore. Zhromaždeným sa prihovoril riaditeľ Pavol Šimčík. Po slávnosti sa žiaci rozišli domov, avšak s výnimkou prvákov. Tí si boli pozrieť svoje triedy a zoznámiť sa s pedagogickým personálom, ktorý sa im mal od týchto chvíľ naplno venovať.

Namiesto Mateja Beňu zaujal miesto zástupcu riaditeľa školy Ján Vasiľ z Mudroňky. Pochádzal zo Slavkoviec v okrese Michalovce. Po pôsobisku vo Vysokej nad Uhom učil na slovenskej menšinovej škole Peregul Mare v Rumunsku. Nasledovali Lesíček, stredná škola na Solivare, škola na Plzenskej, Svojdomov a Mudroňka. Ján Vasiľ bol tiež poslancom MsNV.

Počet žiakov sa v novom roku zvýšil. A to spolu s počtom obyvateľov Sídliska III. Narástol tak aj počet tried, učiteľov a vychovávateliek. Rok začal s 23 triedami a 615 žiakmi (350 na prvom a 265 na druhom stupni). Jedálni vdychovalo život sedem pracovníčok, ktoré sa starali o nasýtenie 340 stravníkov. V pavilóne odborných učební bolo otvorené zdravotné stredisko so zubnou ambulanciou. Prvou oficiálnou zubárkou školy sa stala MUDr. Gizella – Gabriela Szentpéteryová, ktorej robila sestričku E. Krišová. Škola ešte nebola kompletná a niektoré časti naďalej čakali na odovzdanie.

Narodeniny Lenina, pioniersky sľub

28. októbra sme si slávnosťou pripomenuli výročie vzniku prvej Československej republiky. Školský rozhlas ponúkol príhovor, ako aj vystúpenia recitátorov a spevákov. Počas všetkých mesiacov školského roka sa ako červená niť tiahla séria slávností, zameraných postupne na výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, československo-sovietske priateľstvo, víťazstvo pracujúceho ľudu nad reakciou (súčasťou oslavy ktorého bol slávnostný sľub iskier), narodenie Lenina (pri oslavách jeho narodenín sa hodnotilo plnenie záväzkov zo začiatku roka), založenie KSČ, či vyhlásenie Slovenskej republiky rád.

20. novembra zložili naše iskričky slávnostný pioniersky sľub.

Oslobodenie Prešova, karneval a listy „spriateleným“ vojskám

Dva dni pred Štedrým dňom zorganizoval prvý stupeň program pri jedličke. Vystúpili všetky triedy, ktoré sa tiež zúčastnili súťaží a kvízov. Druhý stupeň naopak absolvoval „Hľadanie jedličky“. Tak sa volala branná hra, počas ktorej starší žiaci hľadali zašifrované pokyny, aby sa k jednému zo symbolov Vianoc napokon prepracovali.

Po vianočných prázdninách čakalo na žiakov ôsmeho januára stretnutie s predstaviteľmi politického a verejného života, spojené s kultúrnym programom. Na akcii sa podieľali aj školské organizácie. 20. januára nasledovala slávnosť pri spomienke na oslobodenie mesta. Viaceré triedy odniesli kytičky k známemu Pamätníku osloboditeľom na Hlavnej ulici.

29. januára bol v jedálni školy karneval.

23. februára si naši žiaci pripomenuli Deň sovietskej armády. Pri tejto príležitosti napísali pionieri listy vojakom Sovietskeho zväzu, rozmiestneným na našom území.

Plníme plán i politické ciele

Trinásteho až 29. apríla prebehla na Matici inšpekcia. Preverovala vedomosti žiakov, ale aj ideovo – politický stav práce a výchovy na škole. Dopadlo to dobre.

V predvečer osláv prvého mája, čoby sviatku práce, sa naše ratolesti zúčastnili lampiónového sprievodu. O deň na to sme už nechýbali na májovej manifestácii, kde sme prechádzajúc vyzdobeným mestom skandovali nacvičené heslá. Deviateho rovnakého mesiaca prebehla v rámci tried slávnosť pri príležitosti oslobodenia ČSSR a skončenia druhej svetovej vojny. Pomáhali sme tiež organizovať súťaž Za ľudovou pesničkou.

Skvelé úspechy na okrese

Súčasťou vzdelávania a výchovy na našej školy boli počas školského roku besedy o rôznych dôležitých a zaujímavých knihách. Trieda II. B odpracovala 60 hodín na vojenskom cintoríne, kde jej žiaci upravili šesť hrobov. 20 žiakov Matice si začalo písať s dvadsiatkou pionierov priamo zo ZSSR. V bohatej krúžkovej činnosti zaujal krúžok zberateľov starožitností. Nechýbali krúžky tanečný, šachový či krúžok nemeckého jazyka, o ktorý bol výnimočný záujem.

V súťaži Červená dopravným nehodám vybojovali naši žiaci v okresnom kole parádne druhé miesto. Na okrese sa darilo aj ďalším žiakom. Žiačka Hitríková z 8.A sa stala víťazkou okresnej súťaže v herbároch. Získali sme aj druhé miesto za kolektívny herbár. Pekné umiestnenie sme zaznamenali v zhotovovaní kŕmidiel. Siedmak Roba vybojoval prvé okresné miesto v stavaní vtáčích búdok. Vo svojej kategórii zvíťazil aj deviatak Dzuriš.

Deti tiež absolvovali olympiády z rôznych predmetov, súťaže, akcie, športové hry mládeže či basketbalový turnaj.

Dukla, Dargov a škola v prírode

Hlavnou úlohou roka bolo, aby žiaci i učitelia plnili záväzky, ktoré si dali na počesť 50. výročia založenia Komunistickej strany Československa. Zúčastnili sa viacerých besied so „starými komunistami“, ako ich nazýva kronika a „starým príslušníkom“ Ľudových milícií. Deti v jednom školskom roku vyzbierali osem ton a 150 kg papiera, 157 kg železa či 20 kg olova.

V rámci záväzkov navštívili „matičiari“ Ústav dôchodcov na Cemjate a na Sídlisku III tiež Ústav pre telesne chybných dospelých.

A keďže sa deti usilovali učiť a plniť plány školy a strany zo všetkých síl, na záver školského roka 1970-71 prišla zaslúžená odmena v podobe výletov. Kým prvý stupeň ich absolvoval v rámci prešovského okresu, druhý stupeň sa rozletel po kraji. Žiaci tak navštívili známe pamätníky Furču, Duklu, Dargov, Vysoké Tatry – symbolický cintorín a podobne.

Školu v prírode v Turzove pri Gelnici absolvovalo 66 žiakov, tri učiteľky, tri vychovávateľky a skupinová vedúca. ZRPŠ na to prispelo na tú dobu vysokou sumou 5000 KČS.

V škole naďalej pôsobili viaceré organizácie, ktoré sa podieľali na realizácii rôznych podujatí, rekreácií, či získaní liečebných poukazov: ZRPŠ, ROH, pionierska organizácia a SČSP. ROH sa podpísalo pod zájazd  do Užhorodu, ako aj do Tatier a Nízkych Tatier pod názvom Po stopách SNP.

Ideologický boj

Na Matici, podobne ako v celom vzdelávacom systéme vtedajšieho Československa, sa razil tzv. vedecký svetonázor a presadzovala sa ateistická výchova. Niekoľko vyučujúcich absolvovalo dokonca návštevu rodín, ktorých deti boli prihlásené na vyučovanie náboženstva. Kronika udáva, že so straníckou agitáciou uspeli v jednom prípade, keď rodičia dieťa z náboženstva odhlásili.

Učiteľstvo, žiactvo i vedenie vyjadrilo s prácou v školskom roku 1970-71 napokon spokojnosť. Venujme poslednú vetu tohto príspevku záznamu kroniky za tento rok: „Hlavné úlohy školy boli splnené jak k spokojnosti vlastnej, tak aj k spokojnosti nadriadených orgánov.“

Pridané: 22.4.2020, Mgr. D. Guman

Vstupný kapitál

V ďalšej časti návratov ku koreňom a dejinám ZŠ Matice slovenskej 13 prinášame sumár, s akými ľudskými a materiálnymi zdrojmi vyrážala škola na 50 rokov trvajúce putovanie.

Osadená do spišského travertínu

Matica bola tzv. pavilónovou školou. Dokopy boli štyri. V nich sa nachádzalo 24 učební, pričom odborné učebne utvorili samostatný pavilón. Všetky objekty školy boli spojené zastrešenými chodníkmi. Vo výstavbe ostávala ešte telocvičňa a časť s odbornými učebňami.

Perličkou bolo obloženie školských budov spišským travertínom. To, ako aj ostatné kamenárske práce v areáli zabezpečili Východoslovenské kameňolomy, národný podnik Spišské Vlachy.

Športový areál, ovocný sad  i ruže

Výstavba počítala so všestranne vybaveným športovým areálom. Jeho súčasťou mali byť: závodná dráha, ihriská na odbíjanú, basketbal, hádzanú, doskočište na skok ďaleký a vysoký, priestor pre vrhy guľou, vrh granátom a kriketovou loptičkou.

V objekte areálu boli vysadené ruže, ako aj ovocný sad s niekoľkými desiatkami ovocných stromov.

Prevádzku spustila plne plynofikovaná kuchyňa. Vedúcou jedálne bola Irena Smiková, vedúcou kuchárkou pani Karnyšová. Jedáleň ZDŠ Matice slovenskej sa zároveň stala cvičnou jedálňou a kuchyňou ONV – odboru školstva v Prešove.

Tri stovky závad

Kolaudácia odovzdaných častí školy prebehla 8. a 9. decembra 1969. Počas nej bolo zistených 292 závad, ktoré mali byť odstránené do 30. júla 1970. Vonkajšie úpravy na budovách mali byť dokončené do konca mája 1970. Neukončené časti areálu odborné učebne, telocvičňa, ihriská, terénne úpravy a oplotenie do 1. septembra 1970. Telovýchovný areál mal mať aj miestnosť na lekárske prehliadky. Škola v budove počítala aj so zdravotným strediskom so zubnou ambulanciou.

Časť vedenia školy dodala Odborárska

Prvým riaditeľom ZDŠ Matice slovenskej, ako sme už spomínali v úvode nášho rozprávania, sa stal Pavol Šimčík. Narodil sa v Ražňanoch pri Sabinove. Jeho manželka bola rovnako učiteľkou a spolu mali štyri deti. Pavol Šimčík učil v Blažovej doline a riaditeľoval v Hermanovciach. Neskôr bol vedúcim Odboru školstva a kultúry ONV v Sabinove, odkiaľ sa vrátil do Hermanoviec. Deti vzdelával aj na ZDŠ v Bajerove a Odborárskej škole, kde zastával funkciu zástupcu riaditeľa.

Zo školy na Odborárskej ulici prišiel na Maticu aj zástupca Pavla Šimčíka Matej Beňo. Druhým zástupcom riaditeľa bol Vasil Mikuľák, ktorý predtým učil na ZDŠ v Hrabkove.

Problém s technickou čatou

Záznamy dokladajú, že problém bol s nomináciou prvých upratovačiek, ako aj školníka. Školníkom – údržbárom sa stal napokon súdruh Ladislav Géci. V januári na Maticu prijali päť upratovačiek.

Prvou kronikárkou školy sa stala Viktória Čiernohorská, rodená Dobránska. Bola rodáčkou z neďalekých Kojatíc. Predtým učila v Drienove, na ZDŠ Plzenská a Československej armády, odkiaľ prešla na Maticu, keď so sebou vzala 24 žiakov. Manžel pani Čiernohorskej bol takisto učiteľom; spolu mali päť detí.

Pridané: 24.3.2020, Mgr. D. Guman

Matica bola prvá!

Na stránkach našej školy budeme na pokračovanie prinášať jej zaujímavý a dlhý príbeh. Dôvod? Od momentu jej vzniku a otvorenia prebehlo už dlhých 50 rokov a my si to práve v tomto období pripomíname.

Základná deväťročná škola na ulici Matice slovenskej 13 bola prvou školou tohto typu na husto obývanom Sídlisku III a prvá škola s jednosmennou prevádzkou v Prešove vôbec.

Deň D – 4. február 1970

Už jej otvorenie sprevádzalo viacero zaujímavostí a pozoruhodných okolností. Dnes si niečo povieme o momente, keď na jej pôdu vstúpili prví žiaci a zamestnanci.

Štvrtý február 1970 bol krásnym slnečným dňom, ktorý predznamenal príchod jari. V blízkosti novostavby sa začali schádzať ľudkovia. A to už od 8:00. Dnu však ešte nemohli, pretože hlavný vchod bol až do otvorenia slávnosti o 10:00 uzavretý červenou stuhou.

Odkiaľ boli žiaci?

Tú po svojom príhovore prestrihol predseda Mestského národného výboru v Prešove Emil Reinkraut. Slávnostného aktu otvorenia sa zúčastnilo viacero vyššie postavených súdruhov, zástupca stavebného dozoru a riaditelia základných deväťročných škôl, ktoré Matici dodali najviac prvých žiakov. Boli to ZDŠ Odborárska, Československej armády a ZDŠ Župčany. Svoje ratolesti prirodzene sprevádzali spokojní rodičia.

Prvým riaditeľom bol Pavol Šimčík

Neopakovateľná udalosť pokračovala v jedálni školy. Po štátnej hymne nasledoval príhovor prvého riaditeľa školy Pavla Šimčíka k žiakom a rodičom. Po ňom ďalšie dôležité informácie pridal jeho zástupca Matej Beňo. No a na koniec, ako v tej dobe bývalo zvykom, zaznela proletárska Pieseň práce. Žiaci sa potom rozišli do svojich domovov, zatiaľ čo slávnostní hostia ostali na krátke posedenie.

V druhom diele si priblížime, s akým vybavením a priestormi začala škola svoju existenciu a kto boli jej prví zamestnanci.

Pridané: 21.02.2020, Mgr. D. Guman

Osemdesiatka sa dá osláviť rôzne. Bývalého telocvikára a dlhoročného trénera prešovských basketbalistiek Vladimíra Daňa v Prešove tajne prekvapili.

Trénera prešovských basketbalistiek Vladimíra Daňa tajne čakalo množstvo bývalých hráčok. Viaceré z nich sa zlatými písmenami zapísali do histórie slovenského basketbalu.

Pred trénerom sa ukryli

Podujatie, spojené s oslavami 50-teho výročia otvorenia ZŠ Matice slovenskej v Prešove, zorganizovali bývalé hráčky Jaroslava Dugas Rubická a Vladimíra Houdeková v spolupráci so školu Matice slovenskej na čele s riaditeľkou Renátou Rodákovou.

Na slávnostný večer bol pozvaný čerstvý 80-tnik Vlado Daňo. Prekvapko sa podarilo: v telocvični ZŠ-ky naňho čakali desiatky bývalých hráčok. „To mi ani vo sne nenapadlo. Klobúk dolu, že sa dali všetky dokopy. Sú to spomienky, na ktoré sa nedá zabudnúť,“ povedal oslávenec.

Mnohé z „jeho“ dievčat sa neskôr uplatnili v našich popredných družstvách, či v slovenskej reprezentácii a zaznamenali skvelé kariéry.

Rukami obľúbeného trénera prešli Anka Jurčenková, Erika Dobrovičová, Eva Mačeková a mnohé ďalšie.

Každá chcela byť pri tom

„Pani riaditeľka Rodáková ma oslovila s nápadom, aby si dievčatá na 80-ku pána Daňa prišli zahrať zápas. Ja som to posunula Vladke Štefančíkovej Houdekovej, ktorá je jeho odchovankyňa a ktorá dievčatá zvolávala. Potom sa to rozbehlo ako lavína."

"Každá chcela byť pri jeho významnom výročí, vidieť ho, dať mu pusu a niečo popriať,“ opísala vznik myšlienky jedna z organizátoriek prekvapenia Jarka Dugas Rubická, ktorá bola v Prahe spoluhráčkou neskôr známej trénerky Natálie Hejkovej.

„Tieto dievčatá sú basketbalistky telom a dušou. V závere trošku chýbala kondícia, ale je úžasné, že si v tomto veku môžu ešte zahrať. Vladovi to dalo ďalšiu energiu. Prichádzal sem ubolený, ale ako zobral loptu do ruky a zapískal na píšťalke, bol to celkom iný človek."

"Túto školu vidím ako takého lídra ZŠ-iek v Prešove. Napreduje, robia sa tu akcie. Prajem jej, aby si pani riaditeľku, ktorá je veľmi ústretová, chránili a aby takto pracovali ďalej,“ zaželala k 50-ke.

Padali aj trojky

Čerešničkou na pomyselnej torte bol zápas medzi bývalými profíčkami – basketbalistkami. Loptu do hry vhodil samotný oslávenec. Napriek tomu, že dievčatá dnes hrávajú už len amatérsky, viaceré zmenili mená a založili rodiny, na tempe hry to badať nebolo.

Dve čisté trojky v krátkom čase zaznamenala Andrea Bérešová, ktorá svoju kariéru končila v košickej Lokomotíve. Po zápase bol čas na nahliadnutie do kroniky školy a spomienky.

„Vidieť po takom dlhom čase trénera, to bola nostalgia. Mňa objavil na Sekčove, kde robil výber medzi 340-timi žiačkami. Štyri roky sme tu mali úžasnú triednu pani Daňovú, mám na to veľmi pekné spomienky."

"A škole by som určite popriala strašne veľa dobrých a spokojných žiakov, ako sme boli my. Na našu „alma mater“ spomíname radi a s láskou,“ vyznala A. Bérešová.

Bola ich druhou mamou

Ďalším objavom Vlada Daňa bola jedna z organizátoriek akcie Vladka Štefančíková Houdeková. Na základnú školu má krásne rovnako spomienky.

„Pán Daňo so svojou manželkou mali ohromnú energiu. Pani Daňová nám bola druhou mamou. Chodila s nami na každý zápas. Naučila nás správať sa ako dámy, ako máme pozdraviť, ako sa máme obliecť. Pán Daňo bol zas tréner, ktorý z nás chcel na ihrisku dostať to najlepšie."

"Sme partia, ktorá hráva dodnes, dokonca sme sa prihlásili na majstrovstvá Európy veteránok na Balatone. Škole prajem takého istého trénera, ako sme mali my. Človeka, ktorý basketbalu dával všetko: srdce, hlavu, život. To dnes podľa mňa športu chýba.“

Oslavy nekončia

„Vedeli sme, že pán Daňo má 80 a škola 50. Otázka znela: Dáme stretko? Dáme! povedala riaditeľka ZŠ Matice slovenskej Renáta Rodáková. „Toto je len časť dievčat, ktoré tu hrávali!“ upozornila s tým, že Prešov má mnoho reprezentantov, na ktorých sa trochu zabúda.

Matica plánuje v začatých oslavách päťdesiatky pokračovať. „Veľká akcia bude v júni v PKO, a potom v škole, kde pozývame pamätníkov od 50 rokov hore. Uvidíme, či sa podarí stretnutie tried alebo ročníkov. Samozrejme, bude aj guľáš párty,“ prezradila riaditeľka.

Na záver pridala dôležitý postreh k exhibičnému zápasu. „Zápas vnímam veľmi pozitívne. Získala som pri ňom presvedčenie, že to môžem hrať aj ja (smiech).“

ZDROJ:https://presov.dnes24.sk/mal-specialne-prekvapenie-legendarny-basketbalovy-trener-v-presove-oslavil-osemdesiatku-352865

Základná škola Matice slovenskej oslavuje 50-tku basketbalom
 

Predvečer 50. výročia založenia Základnej školy Matice slovenskej 13 v Prešove

V predvečer  50. výročia založenia našej ZŠ sa zbehli vzácne udalosti, stretli sa okolnosti, veci a ľudia... prešli roky hodné  obdivu aj chvály... sme naladení na jednu vlnovú dĺžku, spomíname...

Je absolútnym šťastím pracovať, tvoriť, organizovať všetko, čo človeka baví. Určite by o tom vedel mnoho a pútavo hovoriť muž, ktorý zasvätil svoj plodný život športu.              

Naša základná škola vo svojich pionierskych časoch, vtedy pred 50-timi rokmi,  bola všeobecne známa ako liaheň mladých basketbalistiek, nádejných reprezentantiek, mala na to vedením školy a mesta vytvorené optimálne  personálne i moderné priestorové podmienky. Tmelom a hnacím motorom tohto rýchleho športu bol najobľúbenejší tréner všetkých žiačok pán Vladimír Daňo.  Práve s ním a pod jeho trénerskou taktovkou vystupovali žiačky základnej školy na stupienky  víťazov, stali sa dokonca  majsterkami Československa aj  Európy. Krásne dievčatá z Matice  a ich tréner,  aká sila jednotnosti a cieľavedomosti!

Napĺňa nás neskutočný pocit hrdosti, že tieto osobnosti sme mohli privítať, ich iskrenie a charizma sa na nás prenášala, vnímali sme ich radosť, vyžarovala z nich ohromná pokora ale i životaschopnosť. Nepovedali ešte  posledné slovo vo svojom obľúbenom športe. Práve v tento deň si zahrali spomienkový zápas, ktorý odpískal jubilant pán  Vladimír Daňo. Pre našu školu to bola neskutočná česť znovu im otvoriť bránu, srdcia i telocvičňu- novú,  atraktívnu, voňavú, ... jej palubovka takýto originálny krst ani nečakala.    

Dovoľujeme  si  ešte využiť  túto slávnostnú chvíľu  a blahoželáme jubilantovi Vladimírovi Daňovi  k 80. narodeninám slovami obdivu a úcty, želáme mu v mene našom i v mene jeho bývalých zverenkýň  dobré zdravie, pružné telo, duševnú pohodu a sviežosť mysle. Vitálna energia nech je pridanou hodnotou všetkých želaní. Živió...

Pridané: 03.02.2020, Mgr. M. Režnická