Ďatelinka - folklórny súbor 

Detský folklórny súbor Ďatelinka pracuje pri ZŠ Matice slovenskej 13 v Prešove od školského roku 2015/2016  pod vedením Bibiány Šefčíkovej.

Vo svojich vystúpeniach prezentuje detské hry, piesne a tance a  vychováva deti prostredníctvom ľudového umenia. Orientuje sa hlavne na tanec a  spev.Cieľom súboru a jeho poslaním je zachovávať duchovné bohatstvo a tradície slovenského ľudu. Tanečnou formou sa snažíme spracovať a zachovať pre ďalšie generácie piesne, tance a ľudové zvyky. U chlapcov sú to napríklad hry na žabu, na medveďa, odzemky a iné lúčne hry. U dievčat zase hry s bábikou, pletenie venčekov a iné. Ďalej sú to tanečné obrázky s využitím typických tanečných prvkov z nášho regiónu.

Zvyky a tradície počas fašiangov na Slovensku

Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde... jedna z najznámejších a na Slovensku najrozšírenejších fašiangových pesničiek. Málokto však vie, že jej slová nie sú úplne pravdivé. Po správnosti nasleduje po Fašiangoch Veľká noc a presne sedem týždňov po Veľkej noci prichádzajú turičné sviatky. 

Obdobie, ktoré nasleduje po Vianociach a trvá až do začiatku pôstu voláme fašiangy. Táto časť roka je presne vymedzená od Troch kráľov až po utorok pred Popolcovou stredou. Fašiangy sú spojené so zábavou, dobrým jedlom a oslavami konca zimy. Je to istým spôsobom vítanie prírody, ktorá sa na jar prebúdza zo zimného spánku a ožíva. Na mnohých miestach Slovenska sa konajú rôzne festivaly i jarmoky. V minulosti sa zvykli fašiangy oslavovať na dedine inak ako v meste, no v súčasnej dobe sa tieto rozdiely takmer zmazali a oslavy prebiehajú takmer rovnako v meste, na dedine, na východe i na západe Slovenska.

V istom slova zmysle by sa dalo povedať, že fašiangy sú v podstate karneval. Na oslavách fašiangov, ktoré sa konajú väčšinou počas víkendu pred Popolcovou stredou sa ľudia s veľkou obľubou obliekajú do rôznych kostýmov, zvyčajne parodujúcich spoločenské témy a situácie alebo predstavujúcich silné zvieratá prírody (kôň, medveď, vôl), čo symbolizuje silu a neoblomnosť prírody. Na maskách nie je dôležité vyobraziť čo najlepšie danú tému, ale skôr zvýrazniť dôležité črty a držať sa zásad nezameniteľnej miestnej umeleckej tvorby daného regiónu. Dnes je zvykom, že sa muži a ženy obliekajú do masiek, ktoré zvýrazňujú vlastnosti a zlozvyky opačného pohlavia.

Keďže sa fašiangy končia začiatkom pôstneho obdobia, sú tým pádom aj obdobím, kedy sa veľa hoduje, varí a pečie. Na dedine bývalo zvykom robiť praženicu pred začiatkom dedinskej zábavy, na ktorú bola pozvaná celá dedina. Medzi najobľúbenejšie fašiangové jedlá ale patria šišky, záviny a huspenina, bez ktorej sa nemohli zaobísť žiadne oslavy. Deň pred záverečnou oslavou sa zvyklo v maskách chodiť po domoch v dedine a zbierať jedlo, aby bolo na oslave čo jesť a aby mohla zábava trvať čo najdlhšie. Najčastejšie sa dávala slanina a klobása, no niekedy sa podarilo „uloviť” aj údené mäso.

Tak ako každé významnejšie obdobie roka, aj fašiangy majú svoje typické ľudové piesne. Niektoré známejšie, napríklad Fašiangy, Turíce alebo Fašiangy sa krátia, môžete začuť na azda každej zábave, no každý región má aj svoje vlastné piesne, ktoré potešia každé ucho. Obyčajne boli piesne doprevádzané typickými hudobnými nástrojmi - akordeónmi, píšťalkami, husľami, basami a klarinetmi. Väčšina dedinských chlapcov sa už od mala učilo tieto piesne, aby počas obchôdzok dedinou nazbierali čo najviac jedla. V mestách sa namiesto ľudovej hudobnej zábavy chodilo na plesy a bály, kde už bola hudobná tvorba medzinárodná a menej zameraná na fašiangy.

MORENA

Jeden z najarchaickejších zvykov, ktorý sa zachoval do dnešných čias. Koná sa koncom zimy a vyjadruje túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím a privolať teplé lúče slnka.

Tento zvyk má korene v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Týmto silám pripisovali aj striedanie ročných období.

Morena symbolizovala zimu, preto ak ľudia chceli, aby prišla jar, museli ju zabiť, utopiť v potoku alebo upáliť. Mala podobu slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat, ktorú niesli mladé devy so spevom k potoku. Pri brehu ju vyzliekli, zapálili a hodili do vôd rozmŕzajúcej rieky.

Najčastejším termínom vynášania Moreny je Smrtná nedeľa (pôstna nedeľa dva týždne pred Veľkou nocou). V niektorých regiónoch vynášajú mládenci aj Deda, slamenú figurínu v podobe starého muža.

Po chodbe školy sa ozývalo veselé výskanie, rapotanie,  vyčítanky.

„Šošovica, hrášok, fazuľa, kde ste boli, tetka Zuzuľa?

Bola som ja na vodičku, budem variť  kapustičkuuuuu “  ......nesie ozvena až k bráne.

Odrazu všetky hlásky stíchnu. Do triedy, kde skúša svoj nový program folklórny súbor Ďatelinka, vstúpila jeho umelecká vedúca  Bibiána Šefčíková. Dievčatká a chlapci sa rozbehli  a radostne hopkajú okolo nej, nedočkavo očakávajúc , čo dnes nacvičia, zaspievajú a zatancujú.

Detský folklórny súbor Ďatelinka pracuje pri ZŠ, Matice slovenskej 13 v Prešove od školského roku 2015/2016.

Členovia folklórneho súboru sú tí najmenší – prípravkári a prváci. Pani Bibiana Šefčíková spomína, ako si všetci zo začiatku lámali jazýčky, keď mali vyrapotať  niektoré slová v šarišskom nárečí. Mnohí ním bežne nerozprávajú, a tak sa veru poriadne potrápili ale i nasmiali. Ďatelinka vo svojich vystúpeniach prezentuje detské hry, piesne, tance a malí členovia súboru nechýbajú na žiadnej školskej akcii.                                                                                           

Hádam je zbytočné pripomínať, že poslaním súboru je zachovávať duchovné bohatstvo a tradície slovenského ľudu. Príležitostí je vždy dostatok.                                                          

Drobci spolužiakom aj rodičom  pripomenuli ľudovú tradíciu  nakladania kapusty.

„Hop, hop, hop! Dievkam a mládencom kapustu a bôb....jedna druhej šepce, kúpime si čepce, keď sa nevydáme, čepce popredáme...“ Deti sa pochytali za rúčky a za hlasného odriekavania sa vrtia, drobčia, šatkami a stužkami krútia, nožičkami dupkajú, kapustičku stláčajú do súdka. Všetko bolo naozajstné ako kedysi, veľký sud v strede, nastrúhaná kapusta, vôňa cibule... Program naplnený piesňami a humorným rozprávaním pani Šefčíková citlivo doviedla do dokonalosti. Videli ste, ako ďatelinkári pred nakladaním kapusty skontrolovali Maňku, či má poriadne vyumývané nôžky? Mala, nemala? Nepovedali, len vyspevovali a tancovali.

Tak je to, naši predkovia nakladanie kapusty nebrali ako prácu, ale ako spoločenskú, ba priam rodinnú udalosť. Strúhanie a nakladanie  malo svoje čaro. Rovnako aj  konzumácia dobrôt z kapusty počas dlhých zimných večerov. Hlavnou myšlienkou celého podujatia bolo zachovanie tradície pestovania a spracovania regionálnych odrôd kapusty, ktoré boli a sú známe svojou špecifickou chuťou a vynikajúcou kvalitou. Nie nadarmo sa hovorí: ,,Od kapusty chlap je hustý…“

Vystúpenie v DSS Prešov

Vynášanie Moreny - folklórny súbor Ďatelinka

Vynášanie Moreny patrí na Slovensku k dôležitým tradíciám, spájaným s oslavami konca zimy a príchodu jari. Morena vyjadruje túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím a privolať teplé lúče slnka. Dúfajme, že naša Morena nám prinesie konečne jar aj keď dnes to nevyzerá, ale možno zajtra, pozajtra....

Foto...